Motitschka oder dem See – miesto, ktoré nabíja slnečnou, vodnou, srdečnou energiou. Bolo nás možno dvadsať plavcov vo vode prichutenej ľadom s vôňou horskou pripomínajúcou morskú (od 2 pri ľade do 3,8 stupňov v toku), so vzduchom mínus dva v tieni ale na slnku pre otužilcov vraj pocitových 30: “Ako na Floride!”. Na Floride som “nigdá” nebol, asi už ani nebudem, ale poznám miesto rozprávkové – Motitschka oder dem See: Kde bolo tam bolo pár domčekov v Starohorských vrchoch, v ktorých bývali majstri uhliari a drevorubači, aby mohli v lesoch chystať drevo a drevené uhlie pre bane a huty v doline. Zo zárodku starších samôt a osád Horná a Dolná Pavlová, Nad Rybník (Jazero), Pri Rybníku vznikali v 17. storočí osady Môce, Jergaly, Dúvodno, Štubne, Bukovec, Motyčky. Neskôr v 18. storočí splynuli do farnosti a spoločnej obce Motyčky. Dnes je tu akumulačná vodná nádrž (1925) – súčasť kaskády vodných elektrární Motyčky-Dolný Jelenec-Staré Hory a úpravňa pitnej vody Jergalskej vetvy Pohronského skupinového vodovodu z podzemných prameňov (Jergaly, Štubne, Čunderlík). Mená ako Môcik, Longauer, Štubňa, Motyčka, Mydlo, Čunderlík, Babiak, Lacko…sú tu doma. Herec Anton Trón (1926-1996), generál Alexander Čunderlík(1878-1947), maliar Marián Čunderlík (1926-1983)… sa tu narodili. Na chalupe v jednej z osád Klára Jarunková-Chudíková (1922-2006) pani Rozprávkarka, ako ju tu volali, písala knihy. Sprevádzali nás detstvom, s príchuťou priateľstva, statočných skutkov, dobrodružstiev, s vôňou hôr. O psovi, ktorý mal chlapca, Hrdinský zápisník, Jediná… A Brat mlčanlivého vlka, knižka ktorej dej sa odohrával pod Ďumbierom v Nízkych Tatrách, podľa ktorej vznikol filmový seriál „My z konce světa“. Čisté hory, voda, príbehy. Motyčky nad Jazerom – miesto, ktoré kedysi dávalo tmavé uhlie, teraz živú vodu, svetlo, dobrú energiu… Keď mi je niekde dobre poviem si: „Je mi tu ako na Motyčkách.“ Takže, majte sa ako na Motyčkách a o týždeň dozľadovenia. A na zdravie! mcML
