Trojkráľové Motyčky boli skutočne ľadovým krstom. Potok Jordán síce “kúril” svojou stálou prírodnou teplotou na prítoku okolo 6 stupňov, v tajchu však bola dobre hustá jednostupňová voda a vzduch tak 12 pod nulou. Keď zadul vietor a rozprášil sneh, triasol sa aj obraz, aj zvuk. Statočných 30 otužilcov prekonalo nepohodu a stálo to za to – veselý úsmev majú na tvári hádam až doteraz primrznutý. Ako chrípkar som sa dnes iba snehom postriebril, inak som robil len krovie – zázemie, či závodie. Všetka česť nováčikom, ktorí mali premiéru. Veď zamrzlo aj lano, ktoré som z vody vyťahoval – nedalo sa zvinúť, len ako drevo na hŕbu ukladať. Fučalo, mrazilo, slnko na to svietilo, priam koncert zimnej prírody. Kto sa s prírodou, lesom, vodou nekamaráti netuší, aký sviatok máme v hlavách, akou neboľavou drogou je ľadová voda. Vinšujem vám na Tri krále veľa otužilého zdravia, šťastia, lásky – na stále. Dozľadovenia. mcML
