O nedeľných Motyčkách a tiež čosi o otužileckej faune a flóre: Niektorí Bystričania, Zvolenčania a okolníci si zaplávali tak, ako každú nedeľu v nádrži na Motyčkách. Dnes ich bolo na snehom vybielenom štrande zo 30 – v nulovom vzduchu, v okolo 6° vode (SHMÚ: o 10.00 h 4,7°C, o 11.00 h 5,1 °C) len tak v plavkách a s veselou mysľou. Na celú tú scénu sem-tam zízlo slnko. Trochu plavby a behu do tela, trochu slova pre dušu, trochu zázvorového čaju a batoh mocne kladnej energie, aby sa dali v pohode prežiť všelijaké týždenné stresy, desy, nepokoje… Od októbra do mája sú aspoň raz za týždeň v zimnej prírode v studenej vode, do ktorej pohodlím vykúrených bytov rozmaznaní človeci, len tak nevlezú. Ľadové medvede, biele medvede, bílí medvedi, medvede, tučniaky, tučňaky, tulene, mrože, delfíny, polárne líšky, vydry, pstruhy, mamuty, snežné sovy, kraby, jašterice, bobry – tak si hovoria z recesie zimní plavci, otužilci po Slovensku. Je ich už pár tisíc, ale to je stále len nepatrný podiel slovenskej populácie. Najvýstižnejšie a najznámejšie označenie pre týchto ľudí je prirovnanie k ľadovým, či polárnym medveďom – medveď biely, Ursus maritimus, ktorého telo je prispôsobené na nízke teploty, pohyb po snehu, ľade, v ľadovej vode. Sú to ľudia, ktorí doma vypínajú radiátory, či prikladajú menej do pece, nemajú na sebe desať huní, šetria životné prostredie, prírodu, nie sú mľandraví a otrávení. Šetria energiu, vo svojom vnútri jej potom majú na rozdávanie, a táto rovnováha im pomáha prekonať výkyvy civilizačných bláznovstiev. Nech je výkvetu takejto fauny na Slovensku stále viac. Želám, aby ste všetci boli tento týždeň otužilí voči všelijakým chrípkam a škriepkam, a ďalšie týždne ešte viac. A každý nech má stále tie svoje „Motyčky“ v duši. mcML 
🙂
