Prerušujem pôstne mlčanie na vyhlásenie otužileckej správy z Motyčiek: Jar sa už aj na Motyčkách varí. Voda vrie v plnom tajchu. Nebo bolo kus nerozhodne primračené, voda:vzduch tiež nerozhodne 7:7 (objektívne 6,3°C – Starohorský potok,stanica SHMÚ Staré Hory o 10.00), ale celkom jarné a jaré plávanie si vychutnala tridsiatka rozhodných otužilcov. Dalo sa dnes vydržať hoci hodinu, preto sa viedli vo vode aj dlhšie rozhovory, odznelo pár dobrých vtipov, aby sa aj voda mohla potriasť, od smiechu. Jar je už na ceste, ešte trikrát si otužilci zaplávajú v smiechom trasľavej motyčkovej vode a 26. marca budú prijatí do otužileckého cechu Banská Bystrica – Zvolen už aspoň jedno sezónou odskúšané ľadoborkyne a ľadoborci. Potom sa naše cesty odklonia z Motyčiek do iných vôd – na Šachtičky a Salašky, kde by sa 1. mája mala uzavrieť sezóna. Ale keď už sme pri tých cestách nedá mi – naša vodná plocha na Motyčkách leží pri jednej z dávnych ciest. Nemyslím tú na Donovaly, tá asi tak mladá ako ja. Stará obchodnícka cesta kedysi viedla popod Motyčky (Hotel Pod Šturcom) cez veľkofatranské sedlo Veľký Šturec (1010 m n.m.) cez Liptovské Revúce, Ružomberok až do Krakova. Možno ju dali vybudovať Ungariche Händel (J.Thurzo-J.Fugger) pre obchod s meďou, ale možno vznikla neskôr, pretože neďaleko bola ešte staršia “Der alte liptauer Weeg” cez Horný Jelenec, osadu Prašnica, Východné Prašnické sedlo do Liptovských Revúc. Cesta, po ktorej sa prášilo hádam už od 13. storočia. Osada Prašnica teda nemá meno po hubách prášniciach, ale podľa tejto cesty, pri ktorej vznikla. Tak, ako Turecká nemá meno po Turkoch, ale podľa dávnej cesty do Turca, ktorá tu prechádzala pred vybudovaním cesty cez sedlo Malý Šturec. Dosť bolo cestovania. Howgh, pokračujem v mlčaní do budúcej nedele. Prajem krásny jarný týždeň. Krepostí sa zdržte, od krepých ľudí ďalej držte a nejako do piatku pri dobrom zdraví a rozume v tejto okrepenej dobe vydržte. Dozľadovenia. mcML
